sona hruzikova
Dvadsať
20. november 20 rokov
"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík: dušou, úlomky, spolu, hrach o stenu, Súkromné, Nezaradené
Nie som zrovna lesná žienka. Už nejaký čas sa stotožňujem s tvrdením, že zvieratá patria do prírody a ľudia do kaviarní. No keď za oknami začne kraľovať jeseň, ťahá to do prírody aj moju maličkosť.
Nie, skutočne si neželám každé ráno vidieť rozmliaždený 11-týždňový plod.
Projekt Divé maky si získal môj obdiv vo chvíli, kedy som sa o ňom dozvedela. Milujem divé maky ako kvety. Jakub Klimo sa postaral o nádherné fotky deciek zapojených do programu. A samozrejme, najviac ma oslovila samotná myšlienka projektu. Pre tých., ktorí nevedia, ide o podporu talentovaných rómskych detí.
Dnes ráno som zistila, že bez nej nedokážem stopercentne fungovať. Stále ju potrebujem. S ňou sa zdá byť všetko krajšie. Svet je farebnejší... Elektrina.
Dostala som od muža. Mala som 5 rokov a môj tatko mi dal facku. Bola som vtedy taká protivná, že by som ju dala aj sama. Ale už 15 rokov som nepocítila bolesť, ktorú by mi úmyselne spôsobil niekto iný. A to si nemyslím, že mám šťastie. Pre mňa je to normálne a úplne prirodzené.
Rôzne združenia, kluby a spolky nikdy neboli pre mňa. Nie že by zmyslom môjho života bolo za každú cenu sa odlišovať, ale nejako mi nebolo súdené patriť k priemeru. Až prišlo kruté zistenie, že to, o čom som si myslela, že ma robí výnimočnou, ma, práve naopak, spája s veľkým množstvom mojich rovesníčok. Mnoho mladých žien o sebe prehlasuje nasledujúce veci, až sa z toho stáva akási generačná diagnóza. Mňa to postihlo tiež, lebo: