reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
sona hruzikova

sona hruzikova

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík:  dušouúlomkyspoluhrach o stenuSúkromnéNezaradené

reklama

dušou

Pravé meno tomu daj

sona hruzikova

Pravé meno tomu daj

Máš hodinu navyše, a ty ju len tak kotúľaš, sypeš do nej kamienky, až digitálny čas začne škrípať. V tichu sa dá písať, neskúmaj ho toľko, nie si mníška. Tisíce nedokončených riadkov za jeden deň! Ale kto to po tebe prečíta? Radšej znova rozpovedz, ako to bolo.

  • 30. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 609x
  • 0
A čo bolo potom

sona hruzikova

A čo bolo potom

Deti náhle vybehli z kuchyne, zaujaté nápadom na novú hru, fantazijnými myšlienkami, ostali po nich nedojedené krajce chleba, na tanieroch stopy masla, medu, mliečne kruhy pod hrnčekmi, obhryzené konce slamiek, no nikto ich nevolal, aby sa vrátili, dojedli, upratali po sebe. Bolo podstatné, aby boli spolu, aby sme ich nerušili. Na chvíľu som zastala za pootvorenými dverami a načúvala ich aktuálnej realite. Súťažili na pretekoch psích záprahov, povzbudzovali svoju štvoricu sibírskych plemien, prevrátili sa im sánky. Keď konečne prišli do cieľa, vrátili sa do kuchyne a rozliali nám čaj, čo im ostal, rozdelili sa s nami o teplú polievku, ktorú im Eskimáci naberali z veľkých kotlov. Boli spokojné, mierne. Vyhrali.

  • 14. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 990x
  • 1
Tvoje správy

sona hruzikova

Tvoje správy

V posledný augustový deň som v záhrade motykou stínala starú kukuricu, zlostne ako mladá Mexičanka, ktorá celé mesiace, roky, čaká na svojho manžela, na stručné správy o čiernom živote a čiernej práci v Amerike. Iba dvakrát za niekoľko rokov prekračuje pohraničie, platí prevádzačom, putuje púšťou domov a zase späť, aby mala rodina stále čo jesť, to nie je ako prejsť po Moste Márie Valérie zo Štúrova do Ostrihomu, v stredu alebo v piatok nakúpiť čerstvé potraviny na tradičnom trhu a bezpečne, legálne sa vrátiť domov.

  • 1. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 513x
  • 0
Čosi málo k tomu

sona hruzikova

Čosi málo k tomu

Vyšla som z lesa na pole, hľadala som cestu v obilí, na rukách červené fľaky, podráždená koža po úderoch plniacich sa klasov. Bude žatva, hovorila som si, kombajnisti budú chodiť domov neskoro večer, hladní, vyčerpaní, vulgárni, odkroja si hrubé krajce chleba, slaninu, cibuľu. Studenú fľašu piva otvoria o hranu stola, po chvíli sa nasýtení rozrečnia. Šéf je chuj, furt vymýšľa, furt voľačo chce, ale tie nové mašiny, to už hej, radosť robiť. Nie ako voľakedy, povedia ženám a pôjdu si ľahnúť do postele pod svätým obrazom. Cez víkend sa budú na dvoroch sušiť vypraté modré montérky, trenky, košele. A vo sviatok, na hody, na dožinky, sa vytiahne zlato a dotyky. Pohladenie rúk, záblesk tesných obrúčok, ej veru, dobre je.

  • 6. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 364x
  • 7
Nechaj ma

sona hruzikova

Nechaj ma

Tam, za dreveným plotom, na tej strane, kde je cesta, odkiaľ sa dá odísť, nechaj ma, nehovor, chcem tam ležať, blízko slnka a koní, počuť iba trhanie trávy ich veľkými zubami, občasné narazenie podkovy o kameň. Uchvacuje ma všetka tá sila v pokoji, je to dôležité.

  • 10. jún 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 871x
  • 11
reklama
Také túžby

sona hruzikova

Také túžby

Telo chce plávať, žiada si vodu, ten pocit, že pod sebou nič nemá, dno je príliš hlboko a možno ani nie je. Túži po mokrých vlasoch, prameňoch držiacich sa nahej kože na chrbte, zimomriavkách a hlave, čo nebolí.

  • 13. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 399x
  • 3
O ľudských druhoch

sona hruzikova

O ľudských druhoch

Ráno. Na dne červenej šálky dve lyžičky kávy, vedľa nej mlieko, jogurt, sušienky, voda so stúpajúcou teplotou. Okamihy, kedy sa v tichu pozerám von cez veľké presklené dvere, mínusové teploty, zamrznuté pletivo trávy, skrehnuté tkanivo drobných živočíchov, srieň, slnko a odrazy, pred ktorými musím zažmúriť oči. A medzi tým všetkým náhla vízia, taká budúcnosť, veľa podobných jasných rán, pes, barzoj Onegin, malinké dieťa v kočíku. Hrdosť matiek.

  • 2. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 119x
  • 4
Čo ostalo

sona hruzikova

Čo ostalo

Naposledy som si od starých rodičov odniesla kuchársku knihu, ktorá má devätnásť rokov. Ako dieťa som v nej často listovala, po písmenkách som dešifrovala názvy tých očarujúcich jedál, dožadovala som sa každej vyzdobenej torty a rolády. Medzi prísadami sa však vždy našlo niečo, čo nás prekvapilo, odradilo. No chuť tých pár zákuskov, ktoré sme podľa zázračnej knihy upiekli, si viem vybaviť doteraz. Stačí mi znova ich vidieť.

  • 21. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 954x
  • 2
Objavy

sona hruzikova

Objavy

Pokoj a dobro. Svetlo. A s nimi úvahy o večnosti, ktorej trvanie je najmenej dôležité.

  • 17. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 060x
  • 6
Noc

sona hruzikova

Noc

Teplo, dusno, nočné pohľady dnu, pohľady na pumpujúce srdce, krv obiehajúcu telom, jej korytá v žilách a tepnách, kapiláry, pohľady na bunku a jej čierne dno. Nedá sa to vydržať. Ako teda fungujem?

  • 18. júl 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 881x
  • 2
reklama
Nikto, nič

sona hruzikova

Nikto, nič

Bola som preč, veľká a malá taška, fotoaparát, cesta, tam a potom späť. Už je to niekoľko dní, týždeň, dva, a ešte stále som sa celkom nevybalila, na dne tašky ostáva niekoľko (nepotrebných) vecí, medzi nimi aj zápisník s bielym psom Sigmundom, úložisko myšlienok a dojmov. Nepíšem, nefotím. Varím, pečiem. A potom to niekto zje. Alebo aj nie.

  • 3. jún 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 188x
  • 16
Nedeľa

sona hruzikova

Nedeľa

Veterné ráno, kedy ešte v posteli zatúžim ísť do kostola, len tak sedieť alebo kľačať v chráme z roku 1931, počúvať zvuk zvonov, myslieť na staré príbehy, na Quasimoda, Esmeraldu, Petra a Luciu. Mať taký nedeľný rituál, ešte pred začiatkom bohoslužby sa z prázdneho kostola vytratiť v plášti s kapucňou, pokojná prísť domov, do tepla, medzi vône.

  • 16. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 362x
  • 3
Máj!

sona hruzikova

Máj!

Chcem pečené zemiaky, mlieko, jarnú búrku, príbehy. Veľa tichých príbehov.

  • 2. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 951x
  • 14
Vyššie

sona hruzikova

Vyššie

Odchádzam a vraciam sa. Cestujem v čase. Len prítomnosť mi (občas) nie je dosť dobrá.

  • 24. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 490x
  • 2
Jedy

sona hruzikova

Jedy

Niekedy si na hlavu dávam kapucňu. Chcem sa stratiť vo veľkej šedej mikine, chcem odísť alebo zmiznúť. Som radikálna, krutá, možno groteskná, keď túžim kričať a rozbíjať. Potom pijem alkoholický nápoj, ponáram sa do horúcej vody vo vani, rozpúšťam zlosť. A jej príčina sa tým zatiaľ len čistí, trbliece sa, vyostruje.

  • 12. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 856x
  • 14
reklama
V súlade

sona hruzikova

V súlade

Krátko po jedenástej večer som si pustila Koop, hudbu plnú vánkov, dopĺňajúcu jarné dni a noci, toto snové obdobie. O chvíľu bude nedeľa a po nej ďalšie dni, budúcnosť a všetky jej súčasti. Patrilo by sa povedať, že bude dobre.

  • 3. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 762x
  • 16
Ráno

sona hruzikova

Ráno

Ospalo, len sa prebudiť, odovzdať sa rituálom, teplej vode, vôni kávy. A potom, kráčajúc na zastávku autobusu, obchádzať zvyšky snehu. Alebo snov.

  • 22. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 325x
  • 8
Povrchom

sona hruzikova

Povrchom

Nad hlavou mi naliehavo znie volanie krkavca, počujem šuchot jeho krídel, pod nohami ustupuje zem, premočená, zmenená na kaluže a blato, lepí sa na moju obuv a zároveň spod nej uniká. Obojaká.

  • 7. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Diár

sona hruzikova

Diár

Ráno nie je veľmi čo čítať. Akoby túto noc všetci spali. A potom treba vstávať, upraviť svoje telá a duše pre svet, razantne zatvoriť dvere, ísť, vyraziť do (nového) mikrosveta.

  • 15. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 194x
  • 2
Odviate

sona hruzikova

Odviate

Niekedy les vyzerá presne ako v novembri. V diaľke vidno spiaci biely Tribeč a pôda je blato, nasiaknutá vlhkosťou, pripomínajúca nás. O dva dni sa vplyvom zimy zocelí, nerovnomerná zamrzne.

  • 17. jan 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
reklama
SkryťZatvoriť reklamu