V kostiach

Autor: sona hruzikova | 23.10.2011 o 23:46 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1642x

Ich spôsoby sú komické. Niekedy chodia dookola aj celé dni, odhodlávajú sa a potom náhle vykročia k rakve, máme pre teba niečo súrne, kričia, revú, vrieskajú, nazízajú pod poklop a hovoria, aké je to tu len útulné. A tvária sa, akoby medzi budúcnosťou a večnosťou nebol žiadny rozdiel.

Zdalo sa mi, že on nie je až taký obyčajný, že sa nechá uniesť okamihom a zapojí ma do mojich vlastných surových, intenzívnych predstáv, navrhne stretnutie na jesennom ostrove uprostred rieky, na transfúznej stanici, v antikvariáte plnom starých máp, pohľadníc a grafík, jednoducho ma dostane z tohto cintorína. Bože, veď som žena, môžem aspoň raz chcieť čosi podobné, zahľadieť sa niekomu do duše, veštiť z nej ďalšie zahmlené dni. A miesto toho prestávam vidieť v tme, ktorou sme sa obklopili.

Nie, zajtra už bude neskoro, nespozná ma, keď budem ráno na chodbe úradu práce jesť fornetti a piť kávu z automatu. Na zemi, opretá o stenu, uloží sa mi to do letokruhov, tieto scény hladu a mizérie, potom spomienky. Ako tá na jeden z októbrových dní, ležala som vo vani a nado mnou lietal motýľ. Šuchotali mu krídla, narážal nimi do okna a do zrkadla. Nebuď patetický, volala som naň a keď som vyšla z vody, sadol si mi na plece ako nejaký bezočivý papagáj. Uvidel ma ten muž a celkom ľahostajne určil jeho druh, obyčajná babôčka pávooká, Inachis io, povedal, špendlíkom mi motýľa obratne pripichol na plece a odišiel. Živočích len jemne pohýbal nohami, aby si našiel pohodlné miesto v pletenci ramenných kostí, no po čase sa aj tak rozpadol a dnes mám na tom mieste už iba hrdzavý špendlík.

Chcela som odísť. Hovorila som, že prejdem na druhú stranu hory, niečo tam už len musí byť. Alebo v lesoch stretnem hľadačov striebra, ornitológov, tulákov, budem počúvať ich pravdy a pýtať sa, či je im dobrá moja krv, moje kosti. Čo zlomia, odhodia do ohňa a pošlú ma preč.
Mŕtvi mi dali svoje požehnanie, no pre istotu utvorili sprievod a vybrali sa za mnou. Potom ma dokonca predbehli a opäť som ich nasledovala, doviedli ma späť. Teraz sa snažia pomôcť mi, sú milí, odporní.
Nie, vymyslím to sama, v tme tomu budú svietiť oči a vy sa budete báť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?