reklama

O ľudských druhoch

Ráno. Na dne červenej šálky dve lyžičky kávy, vedľa nej mlieko, jogurt, sušienky, voda so stúpajúcou teplotou. Okamihy, kedy sa v tichu pozerám von cez veľké presklené dvere, mínusové teploty, zamrznuté pletivo trávy, skrehnuté tkanivo drobných živočíchov, srieň, slnko a odrazy, pred ktorými musím zažmúriť oči. A medzi tým všetkým náhla vízia, taká budúcnosť, veľa podobných jasných rán, pes, barzoj Onegin, malinké dieťa v kočíku. Hrdosť matiek.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

V referáte na spoločenskú etiketu som mala napísané, že ak by žena chcela ísť na verejnosť s čo i len malými nedokonalosti svojej manikúry, nemá si radšej nechty lakovať vôbec. A tiež sme sa tam dozvedeli, že žena má vždy kráčať po mužovom pravom boku, pretože je spoločensky významnejšia. Je to pár rokov; teraz si už také veci nevšímam. Uvedomila som si, že dôležitejšie je, kam takto spolu ideme. (Áno, od jedného klišé k ďalšiemu, o tom je toto nekonečné dospievanie.)

Vráťte ma do lesa, píšem večer do virtuálneho priestoru a tie (veliké) pocity (života) sa ku mne neustále vracajú. Chcem hovoriť o sile a o dôvere, o týchto rozumových inštinktoch. O tom, že niektorí ľudia na seba čakajú, vyzerajú z okien v čase, kedy sa má ich druh vrátiť domov. A o ženách, ktorých mená sú krátke, zdanlivo tuhé ako zvinuté klbko priadze a prezrádzajú pravdu o nich samotných. (Všetko iba prijímala, nič sa jej nedotklo. Nezdieľala radosti a smútky, nedelila sa o tie vlastné. Iba si vypočula, nehodnotila. Navonok neutrálna. Klbko zložito putujúce vlastným vnútrom.) Ženy zvláštne, v skutočnosti zlé a od nich ešte horšie. Zaujímalo by ma, ako sa tu ocitli a či by dokázali odrať zviera z kože, zabezpečiť potravu.

Vytvárať nový priestor, zapĺňať prázdny. Prečo som tie slová vtedy napísala? Prečo je ich význam taký premenlivý? Je viac živočíšny alebo duchovný? Kto sme uprostred lesa, dotýkajúc sa teplej kôry stromov? A na čo vlastne máme nárok?

Toto nie sú dobré časy. Unavujú svojou jednosmernosťou, sterilným dotykom krásnych vecí. Falošnou civilizovanosťou. Je možné rozobrať nás na bunky, vydestilovať iba slabý éter snov, no predstierame, že to tak nie je. Zvieratá obdivujúce svoje klietky.
Och, vráťte ma späť do lesa, k tej vznešenej primitívnosti. (Potrebuje ľudí, predsa tam nemôže, nevie odísť sama.)

sona hruzikova

sona hruzikova

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík:  dušouúlomkyspoluhrach o stenuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu