reklama

Fikcie

Ráno pri rieke, pozorujúc holuby, ktorým sa na krku leskne tyrkysové a fialové perie, mám pocit skorej slnečnej jesene, prináša ho vietor, v neviditeľnom víre spája jún a september, ohraničenie (ročných) období, všetko minulé, vsiaknuté, zapamätané, s tým, čo ešte len bude. Strácajú sa hranice priestoru a času.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ako teraz keď často prší a mne je zima na dušu. Rušia ma slová, ich unáhlenosť, bezočivosť, aj tie, čo trhajú na kusy hudbu ako starú nepotrebnú handru. Nepokojne hľadám tú momentálne správnu skladbu. A možno chcem viesť aj celkom inštrumentálny život. Niekedy mi prekážajú i vlastné slová, lesklé vety, mám pocit, akoby som stála vonku v tom daždi a pozerala sa na ne cez okno do útulnej vyhriatej miestnosti. Neviem sa s nimi zmieriť, keď nie sú ako tiché podvečerné lúpanie hrachu. Zbytočné, zbytočné! A všetko s nimi súvisí, všetko stráca zmysel.
Vtedy môj svet bledne, cnie sa mi po dialógu s dobrým, múdrym mužom, po presných pomenovaniach týchto nejasností.

Čítam poviedky o lepších ľuďoch, ktorí v nás žijú, a zatiaľ orchideám na oknách mäknú listy, usychajú kvety. Iba taký dôkaz, že nie som srdečná a starostlivá. A teatrálne gestá ma nedojímajú.
No ak by som si mohla vybrať, bola by som fiktívnou hrdinkou, ku ktorej patria vášne. Alebo by som konala inak, pragmaticky, vyčistila by som veľký zanedbaný dvor, šklbala zelinu, používala pracovné nástroje, spotila by som sa tam, unavila, všetko by som vyplienila, všetkého sa dotkla, uložila to v sebe a navždy si pamätala, ako som vytvorila toto príjemné miesto, kde teraz môže byť veľký starý stôl prikrytý obrusom, na ňom knihy, ovocný koláč, malé šálky, káva, cukornička, pod ním pár psov, dva barzoje. Taký starosvetský život.

V realite okolo toho dvoru možno iba chodím a hovorím si, že voľakedy býval iný, rástla tam marhuľa, divé maky, vinič, deti. Aj ja – do nových sukní a potom z nich. A niekedy v tých miestach aj spomalím, nakúkam za plot, prehliadam si trávnik a pestované záhony kvetov, obzerám sa, či tam náhodou ešte stále nie som. Stojím a obzerám sa. Kde som?

sona hruzikova

sona hruzikova

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík:  dušouúlomkyspoluhrach o stenuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu