reklama

Ráno

Ospalo, len sa prebudiť, odovzdať sa rituálom, teplej vode, vôni kávy. A potom, kráčajúc na zastávku autobusu, obchádzať zvyšky snehu. Alebo snov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Malé mesto nepulzuje, žije iným rytmom.

Pred supermarketom čaká pes, priviazaný o nízke zábradlie, oňuchá rad nákupných vozíkov a zdvihne zadnú nohu. Vzápätí z obchodu vyjde žena, v náručí veľká črepníková rastlina obalená celofánom, asi fikus, a mieri k svojmu autu. Taká naša príroda, taká symbióza.

Zatiaľ na sídlisku ľudia otvárajú dvere obchodu, čo tam stojí nezmenený už celé roky, naučení, kedy ťahať a kedy tlačiť. Možno už ani nevnímajú vôňu, ktorá tam stále pretrváva, ktorá tam je od čias, kedy neboli supermarkety, takáto samoobsluha bola vrcholom pohodlia pri nakupovaní. Už tam iba ráno chodia kúpiť čerstvé pečivo, miestni, čo tu bývajú, a možno sa tu takto pravidelne stretávajú. Ako vtedy, keď pri vchode boli pulty na odloženie tašiek s nákupom z iných obchodov, aby nezavadzali pri motaní sa medzi regálmi s červeným košíkom a rozhovoroch so susedkou, ktorá sa už dávno presťahovala, iba narýchlo spravím sekanú, zajtra hádam cestoviny vyvarím aj polievku urobím .
Občas sa ráno zatúlam do takýchto obchodov, nikto ma tu nepozná, som taký narušiteľ, čo si kupuje slivkový perník.

Z autobusov vychádzajú šoféri, ešte na schodoch si v páse dvíhajú nohavice a zapaľujú cigarety. O chvíľu odídu preč, odvezú ľudí, ktorí sa zatiaľ lúčia so svojimi blízkymi, podávajú si tašky, objímajú sa, tľapkajú po pleciach a chrbtoch, ďakujem, ďakujem za všetko, šťastnú cestu, kývajú si, posielajú vzdušné bozky, prezvoň, keď prídeš .

Niekde blízko stojí pri pokladni potravín matka so synom, chudý chlapec v tenkej vetrovke pohľadom skúma zem, dva metre za sebou si všimne, že dlaždice na podlahe sú prerušené hrubšou čiarou ako inde, prejde za ňu, vráti sa k mame. A potom ešte raz. Stále sa pozerá na tú čiaru, no za ním už čakajú ďalší ľudia s nákupom, tak sa už za ňu nevydá.
A mne sa chce usmievať, lebo na tom nie je nič zvláštne. Všetci sa zaoberáme takými hranicami, skúmame ich, prekračujeme. Obzvlášť ráno.
(A potom počúvam Beirut, Cherbourg, Well it's been a long time, since I've seen you smile. )

sona hruzikova

sona hruzikova

Bloger 
  • Počet článkov:  139
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Musí sa, pomyslela si a rozvážne ponorila štetec do farby, udržať na úrovni prostého zážitku, jednoducho cítiť, že toto je stolička, toto stôl, ale zároveň cítiť aj to, že je to zázrak, je to extáza." Virginia Woolfová Zoznam autorových rubrík:  dušouúlomkyspoluhrach o stenuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu