Potrebujem svetlo a tmu, hudbu a rozhovor, potom ticho, smiech, slzy, objatie, priestor. Jednostrannosť ma ničí, len ľuďom, čo odo mňa niečo očakávajú, sa to ťažko vysvetľuje. Tak radšej priznávam, že je to so mnou ťažké a som náladová.
Chodím po dome, zhasínam všade tam, kde je zbytočne rozsvietené. A snažím sa presvedčiť nadšených, že skutočne netreba na Silvestra kupovať delobuchy a všetko ostatné, čo vyšumí.
Nechcem byť toho súčasťou. Len neviem, kam odísť, aby som mohla mlčať v tichu, v nádeji. A pozerať sa na hviezdy. (Aby vnútorné a vonkajšie nebolo v konflikte.)
Horoskopy a jeden veselý kamarát mi sľubujú, že rok 2010 bude dobrý. Veľa zdravia, šťastia, lásky. Na zbláznenie pozitívny.
Ešte predtým tu však máme nedeľu s definitívnym prívlastkom. Na jej počesť sa podáva koláč, čierny čaj s mliekom a k tomu John Coltrane. Olé.
Žiada sa mi napísať, že nezvyknem druhých do ničoho nútiť. Alebo čosi podobné. Pár slov o zodpovednosti a horúcom, nenásytnom ohni. (Možno ľuďom až príliš priznávam slobodnú vôľu.) A ďalej, že najdôležitejšie je mať odvahu byť v súlade sám so sebou.
Prídu ďalšie takéto dni. Zmení sa počasie, pôjdeme so sestrou na dostihy, do kina, na zmrzlinu. Na zvyšku sa zasmejem, alebo to oplačem. Podľa toho, či bude vyhrávať vnútorné alebo vonkajšie. (V zásadných momentoch sa to snáď bude prelínať.)
Dobro sa dobrom opláca, atď. O opaku ma nikto nepresvedčí.
Teraz
Vždy sa strašne dlho odhodlávam, kým škrtnem zápalkou. (Moja odvaha má v mnohých prípadoch váhavý charakter.) Deti sa s nimi nemajú čo hrať a ja som sa ich dlho bála, tak im ani teraz celkom nedôverujem. Z prskaviek a ohňostrojov mám hotovú hrôzu.