Piatok trinásteho bol viackrát ako je kalendár ochotný pripustiť. Stretli sme sa v takom zvláštnom čase. Možno je pravda, že každých sedem rokov sa človek kompletne obnovuje. A teraz si tu, súčasť novej výstavby. Nezostal kameň na kameni; chcela som víchor a ten prišiel. Budujem a pred pár mesiacmi mi to dávalo zmysel, vtedy som krátko písala o osude a ty si mi dal za pravdu. Potom bolo ticho a veľa nového, no teraz neviem. Preto opäť píšem len krátko a občas. Dnes.
Spomeniem si na teba, keď ma v kine reálne rozplače animovaná smrť animovanej babičky. A mám na to veľa dôvodov. Takto je dobre, nezávisle od toho, v čo dúfame.
Vnímam ako Renesančná, ktorá sa na teba občas pýta, píše o odchodoch, smútku a bolesti. Akciové trojbalenie, ohromne výhodné. No rozumiem, napriek tomu, že sa jej to snažím škrtať a prepisovať, môžem nakoniec aj tak len čítať.
A mne samej sa chce teraz inak. O odhodlaní, sile a príchodoch. Presne takto. Lebo ten prekliaty rok už skoro pomaly prešiel, už by to malo byť prekonané. Tak som aj pred časom hovorila, že všetko na mňa inak dolieha, hádam som už dospelá. A iný blíženec, múdry človek, súhlasil.
Znamením je aj nulový výskyt príliš bezstarostných dotykov, textov zrodených medzi druhou a štvrtou v noci a tiež všeobecne životaschopné emócie. K tomu občasné zdesenie z perverznej konkrétnosti reality a exaktnosti našich existencií meranej od nádychu po výdych. A nutnosť stotožniť sa s tým, že po nás neostane nič, len dátumy. Že sa s tým, napriek náboženstvu lavičiek priedomí, nedá nič robiť, platná je iba snaha predýchať to až do konca.
Tak teraz hľadám, bližšie k svetlu. A niečo schválne nespomínam.
Toto sa teda stalo za ten čas. A tak trochu vieme, čo sa nestalo, čo počká, čo možno bude predmetom prekvapení a iných nečakaných pocitov. Konečne aj synchronizovaných.
Dnes mám v duši príliv, verím, že všetko skutočne dobré sa do života vráti, raz v ňom aj ostane a už nebude chýbať.
Duševným prílivom
Esemeska a celkom konkrétne slová. Odpíšem, že presne o tom chcem teraz písať a neskôr si myslím, že aj tak by si bol prekvapený. Zo mňa.