Imágo

Autor: sona hruzikova | 30.1.2014 o 19:56 | Karma článku: 5,59 | Prečítané:  767x

V zafajčených krčmách si objednávajú lacný alkohol ženy rozprávajúce svoj smutný príbeh, začínajú slovami som to dievča z pesničky, určite ju poznáte, končia konštatovaním, že tento život je opakom lásky. Všetko to počujeme, keď pri vedľajšom stole na chvíľu zmĺkneme po tom, čo vyhlasujeme smiešne vojny mladým matkám, ženám plným toho správneho citu a hormónov.

Jedna zo žien sa potom rozhovorí o Vianociach, o tom, ako upiekla medovníky, kúpila penu na holenie, papuče veľkosti 45, knihu krížoviek a ráno 23. decembra sa niečo po ôsmej hodine pripojila k hlúčiku ľudí postávajúcich pred Justičným palácom. Čakal tam len jeden muž, zvyšok boli ženy, všetci fajčili, ťahali sa medzi nimi pomalé vety. A keď dozorca otvoril ťažké dvere, aby mohli vojsť dnu, všetky ženy pustili nabalené igelitky na zem a utekali preč.
Pätnásť minút pred začiatkom návštevných hodín sa pár z nich stretlo v areáli nemocnice, v rukách opäť tašky plné neosobných darčekov, v očiach uspokojenie z čakania.

Nakoniec si na ne predsa len niekto spomenul, neskoro večer – dúfajúc, že už spia – im volali netere a sesternice, pozývali ich k štedrovečernému stolu, a tak na druhý deň vyhrabali zo zásob v skrini ďalšie dary a autobusom o pol tretej odcestovali za rodinou. Hneď po príchode si uväzovali zástery a vypínali vlasy, no nebolo treba pomáhať, takmer všetko už bolo pripravené, preto sa pridali k oddychujúcej časti rodiny. V rukách malý kompaktný fotoaparát, nastavený na automatický režim s nepríjemným bleskom, híkanie nad stromčekom, nad výzdobou, tento rok v decentných prírodných farbách, no na pamäťovú kartu sa neuložil ani jeden takýto obrázok. Staré panny fotili detské jedy a sople, červené tváre pripitých mužov, diery na ponožkách, zabudnuté pavučiny v kútoch.

Keď sa na druhý deň lúčili s nervóznou rodinou, pošepli svojim sesterniciam a neteriam, že je niečo vznešené na ženách opúšťajúcich mužov, a spokojne odkráčali na autobus domov.

Čašníčka sa prišla spýtať na poslednú objednávku, žena rozprávajúca vianočnú príhodu požiadala ešte o jeden tuzemák. „Dnes sme mali v galérii samé páry, zajtra zase prídu rodiny s deťmi. Voláme ich šnicloví,“ oznámila krčme a svetu ako posledné.

Znepokojená týmto zážitkom som písala správu, v nej teraz sú farby a tvary, a ja sa neviem nasýtiť bielej. O chvíľu pípla odpoveď. Nevymýšľaj, všetko má svoj čas, si ešte mladá. Dnes som o tebe napísal pesničku, budú rytmy a melódie, tak sa teš!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?