Deformácie

Autor: sona hruzikova | 6.5.2011 o 23:14 | (upravené 6.5.2011 o 23:20) Karma článku: 8,28 | Prečítané:  1662x

Predčasne odkladám poznámky k tézam z teórie a praxe novinárskej tvorby, pero a farebné fixky, dnes sa už nebudem venovať morfologickej, syntaktickej a lexikálnej rovine jazyka, termínom aktualizácie a automatizácie ani sociolektom a anglicizmom v novinárskych útvaroch. Láka ma niečo iné, rozčítané knihy, vôňa a všetky zvuky, ktoré vznikajú pri pražení lieskových orieškov, tradičné piesne neznámych krajín.

Do vyhľadávača píšem slová ako polárny kruh, Transsibírska magistrála, Čukotka a Altaj, hľadám obrázky chladnej krajiny, divočiny, kde nie sú dôležité masmédiá, ambície, propagácia a ostatné lži, odporné klamstvá, kde nie je dôležité nič z tohto márneho života. A objavujem čiernobiele ruské fotky Mishu Maslennikova a potom celkom obyčajnú ľudskú biedu tých, ktorí ešte neopustili smutné dediny pri jazere Kenozero, pijú a kradnú, títo dobrí ľudia, nevidia význam, nevedia, čo so svojím životom, kam sa pohnúť, keď ostali akosi príliš sami.

Smiali by sa, keby som im povedala, že tam by som vedela žiť, v starom drevenom dome, žena múdreho, tichého muža, matka dieťaťa s menom Máša. Vo vysokom štádiu tehotenstva, nervózna a ustráchaná, by som im rozprávala o kraji, z ktorého som prišla, ako sa tu po plotoch ťahá vinič a v apríli kvitnú čerešne a marhule, že v detstve som sa hrávala s topiacou sa smolou na ceste, že som sa na ňu prilepila pätami a bála sa, aby som tam tie nové sandále nakoniec nemusela nechať. Uprostred cesty.

A potom by som stíšila hlas, lebo toho veľa neviem, ani len netuším, a preto som tu, v opustenej ruskej dedine, Slovanka, Maďarka, Cigánka, cirkusantka, pomalá, statická. Hm, neviete náhodou, čo hľadám? Neviete. Ste starí, hluchí, nepočujete, nerozumiete mi, oplakávate svoj vlastný život, dobrí ľudia.

Do štátnic ostávajú tri týždne. Myslím na to, kam by som prišla, keby som ten čas strávila chôdzou, putovaním, koľko by som vydržala, čo by som videla, zažila, zistila, objavila. Čo by som sa naučila. Posledné tri týždne. A potom nič, iba pokračovanie života v jeho zmenšenej, zakrpatenej podobe. Ten krikľavý lilipután, podvyživený mrzák! Och, áno, budem ho stále kŕmiť a milovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?