Čo ostalo

Autor: sona hruzikova | 21.1.2011 o 21:43 | (upravené 21.1.2011 o 21:52) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  1890x

Naposledy som si od starých rodičov odniesla kuchársku knihu, ktorá má devätnásť rokov. Ako dieťa som v nej často listovala, po písmenkách som dešifrovala názvy tých očarujúcich jedál, dožadovala som sa každej vyzdobenej torty a rolády. Medzi prísadami sa však vždy našlo niečo, čo nás prekvapilo, odradilo. No chuť tých pár zákuskov, ktoré sme podľa zázračnej knihy upiekli, si viem vybaviť doteraz. Stačí mi znova ich vidieť.

Keď som ju vtedy priniesla domov, do noci som si čítala recepty, množstvo zákuskov a dezertov, predstavovala si postupy, čo treba zmiešať ako prvé, kedy pridať žĺtky, sladkú smotanu, javorový sirup. Zapísala som si, že musím kúpiť vanilkový lusk na crème brulée, sušené marhule a slivky na zimný kompót, lieskové oriešky, veľké množstvo čokolády. A teraz nosím zložený papier s názvami receptov a zoznamom ingrediencií v taške, a v obchode sa doň nikdy nepozriem.

Cestou domov potom vždy myslím na to, že v magickej spätosti s tou knihou z nej nič nepripravím len tak, budem vyčkávať, až kým k nám nepríde na návštevu nejaká bláznivá ženská, stará teta Agneša, ktorej drobné šedivé telo každú chvíľu roztancuje hlasný smiech.

Áno, v predstavách krájam tú čerstvo upečenú sladkosť a ona hovorí o svojej mačke, ktorá celé dni vylihuje na najvyššej skrini, na starej zaprášenej kasni, tesne pod povalou, kam sa cez deň chodia prechádzať sny, stretávajú sa tu a nonšalantne popíjajú čaj ako my teraz. No deň je dlhý a ony, snivé nátury, to k večeru už nemôžu spolu vydržať, začnú vyhrávať, tancovať, piť absinth alebo vodku a zajedať ju údeným lososom. Také opité sa potom rozchádzajú snívať. A toto všetko tá mačka, duša so zlatozelenými očami, počuje na vysokej skrini tesne pod povalou a potom jej tými snami vonia srsť.

Smejeme sa a Agneša najviac, úplne sa rehoce, a keď stíchne, povie iba Soňa, nepíš o láske.

V miestnosti ostaneme len my dve, Agneša zatvára oči a počúva klavír Sophie Hutchings, a potom nad stolom pokrytým bielym obrusom, nad šálkami, v ktorých ostali už len dva dúšky čierneho čaju, hovoríme o kráse. Moja stará, prastará teta blúdi v spomienkach, vracia sa stále ďalej do minulosti, do svojej čistej, jemnej mladosti, pletie si vlastné zážitky s cudzími, prisvojí si osudy mladších sestier. V jednej chvíli mi povie o tom, ako ju kvôli rodičom nezobrali do školy, nesmela študovať za sestričku, v štrnástich rokoch musela na družstve okopávať repu. A keď prišla akási kontrola, všetkým prikázali, aby svoju časť poľa okopali znova, iba Agneše nie, lebo ona to už na prvýkrát spravila poriadne. Najkrajšie.

Pochmúrnosť dejín a zážitkov s nejasným pôvodom, no zato plných ťaživých dojmov, ju však stále viac premáha, zrazu mi chce rozprávať o vojne, o listoch akéhosi vojaka, určite ich ešte má odložené v skrini, na ktorej leží tá mačka. A tam je plno hrôzy, utrpenia, zničení muži, ktorí nemali nástroje, a tak museli zákopy hĺbiť svojimi prilbami, tisícpäťsto ľudí obvinených z kanibalizmu počas tri zimy trvajúceho obliehania Leningradu. O kráse sme začali, teta. A v duchu sa usmejem, lebo presne viem, v ktorom časopise toto všetko vyčítala.

Je neskoro, o chvíľu bude musieť ísť. Pomaly vstanem, aby som jej zabalila, čo zo zákusku ostalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Exministerska Schmögnerová: Nie som spokojná so Smerom

Korupcia a klientelizmus odčerpávajú značné zdroje, ale to nie je taká suma, ktorá by dokázala zmeniť zdravotníctvo a školstvo, tvrdí Brigita Schmögnerová.

TECH

Levitácia a zamrazené lízanky. Navštívili sme Noc výskumníkov 2016

V bratislavskej Starej tržnici lákali stánky s hrami.

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov

Vysoká odvodová záťaž komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?